Pôvodný dátum: 5. 11. 2014
Pred časom ma zaujal článok na Kose „Kam jde či je veden bílý muž“ od Skaga. Esenciou jeho článku bol pocit, že sme cieľavedome kýmsi neviditeľným vedení niekam do bezútešna.
https://vlkovobloguje.wordpress.com/2014/10/23/kam-jde-ci-je-veden-bily-muz/#more-937394
Vedenie ľudí (leadership) ma zaujíma dlhodobo a mal som v živote šťastie vidieť zblízka vedenie veľkých nadnárodných spoločností. Mal som možnosť vidieť ako funguje, nefunguje, zlyháva a padá. Preto rozumiem tomu, čo sa deje s civilizáciou bieleho muža. Myslím našu západnú civilizáciu (a z určitých historických a kultúrnych dôvodov to, čo píšem nižšie neplatí celkom na ruskú civilizáciu).
Elita našej západnej civilizácie má vypracovanú doteraz najucelenejšiu teóriu vedenia ľudí a riadenia systémov rôzneho druhu. Veľkým paradoxom tejto civilizácie je však to, že všetky svoje schopnosti a úsilie mrhá na „mikromanažment“. Na prehnane detailné a perfekcionistické riadenie čiastkových procesov. Ale neriadi spoločnosť ako celok – holisticky. Chýba hlavný a najdôležitejší predpoklad – za riadenie spoločnosti nikto neprevzal zodpovednosť. Alebo niekoho takého poznáte?
Moja odpoveď na základnú Skagovu otázku teda je: bieleho muža nevedie nikto a jeho civilizácia nesmeruje nikam. Doslova sa len potĺkame vesmírom neriadeným Brownovým pohybom, reaktívne. Ak si myslíte, že o nejakom vedení viete, je to len divadlo, ktorému možno samotní herci veria.
V skutočnosti je to ešte horšie. Elity našej civilizácie sa rozhodli ani žiadne skutočné a celkové riadenie spoločnosti nedopustiť. Myslíte, že je náhoda, že všetky „nedemokratické“ režimy, ktoré za posledné desaťročia USA považovali za nepriateľov (Irak, Líbya, Venezuela, najnovšie – Rusko), mali cieľavedomé vedenie?
Prečo elity nedopustia vedenie?
1. Svetonázor liberálneho kapitalizmu a individualizmu je proti. Čím menej štátnych zásahov do biznisu. Štát je nepriateľ slobodného podnikania a nutné zlo. Každý sa má postarať sám o seba. Súčasný kapitalizmus sám seba definuje ako súkromné vlastníctvo + slobodný trh. Táto mantra je nadradená nad spoločenskou zodpovednosťou.
2. Individualizovaný západniar sa necíti byť časťou veľkého celku. Je neukotvený a očakáva sa, že bude flexibilne mobilný. Naviac si myslí, že sebectvo je ekonomicky oprávnené a že jeho spoločenskú užitočnosť dokázal už Adam Smith.
3. Takmer všetci kapitalisti „externalizujú“ náklady. T.j. prenášajú ich na niekoho iného. Na zamestnancov, zákazníkov a najčastejšie neadresne na spoločnosť, štát, tretí svet, budúcnosť. Zodpovedné vedenie spoločnosti by sa snažilo dosiahnuť, aby sa náklady neprenášali a aby ich vlastníci biznisu, a tým aj ich priami zákazníci (a len oni) znášali celé.
4. Ideálom vodcov západnej civilizácie sú rýchle efektné riešenia, „quick wins“. Čas sa v tomto svete počíta na kvartály, povolený je len ustavičný „rast“. Nestretol som sa s prístupom, ktorý počíta s veľmi dlhodobými cyklami. Ktorý by počítal s tým, že niektoré procesy dozrievajú dlho a výsledky získajú až ďalšie generácie. Práve dlhodobé myslenie v desaťročiach a storočiach by bolo pre zodpovedné vedenie spoločnosti charakteristické.
Na základe osobnej skúsenosti si dovolím tvrdiť, že naše západné elity ani nemajú na výber. Nie je medzi nimi dostatok osobností, ktoré by mali na vedenie spoločnosti talent, vedomosti, osobnostné predpoklady a zároveň by mali priestor a podporu na dlhodobú prípravu. Vedenie spoločnosti si totiž vyžaduje mimoriadnu kvalifikáciu. Naša západná spoločnosť však od svojich vodcov vyžaduje menej kvalifikácie, než aká je potrebná na vedenie skútra.
Moja otázka, ktorou nadväzujem na Skaga a dúfam vyvolať diskusiu:
Je v záujme nás, občanov platiacich dane, mať kvalifikované a zodpovedné vedenie spoločnosti?
Ak si aj vy myslíte, že áno, ako to dosiahnuť a kde začať?
navajamm 